DISKUSIA

zapojte sa a napíšte svoj názor!

Friends Forever-3. kapitola

7. prosince 2010 v 13:29 | Lynn☀ |  Fanfiction
=)
Celú cestu sme sa nerozprávali. Ani jeden nevedel čo povedať. Keď chcel začať tak mi zazvonil mobil a on to už potom nechal tak.,,Kate? Vieš mi povedať kde trčíš? Jasper má už nervy! Jedine ty chýbaš a vlci sú tu za sedem minút!" vykecávala sa Alice.

 ,,Už som tam Alice. A nehysterič! Budeš mať vrásky!" S Al sme sa naraz zasmiali. Zložila som telefón a pokračovala v jazde. Sedem minút. Hmm. ,,Bojíš sa?" opýtala som sa Damona. ,,Čoho?" Nahodil nechápavý výraz. Zaškľabila som sa a vypla svetlá. ,,Čo to robíš pre boha?" ,,Zrýchľujem nám cestu." odpovedala som a dupla na plyn. Damon zahuhlal čosi nezrozumiteľné.
,,Tak sme tu." zahlásila som. ,,Ani sa nečudujem tristosedemdesiatosem kilometrov za hodinu pre boha!" šomral si popod nos. ,,Vieš behať?" ,,Či viem behať? Jasné že viem behať!" povedal rozhorčene. ,,Rýchlo?",,Jasan!" ,,Tak choď tesne za mnou.!" rozkázala som mu. Rýchlo som si prezrela môj odev. Ihličky mi veľmi nepomôžu ani v behu ani vo výcviku. Vyzula som sa a veľmi presne a hlavne jemne som topánky hodila cez otvorené okno dnu do domu. ,,Ideme." povedala som a rozbehla sa. Milovala som tento pocit. Bolo to neuveriteľne uvoľnujúce a príjemné vypnúť a sústrediť všetkú silu do behu. Tesne za mnou bol Damon. Bol rýchly ale nie tak ako ja. Prudko som zastavila a on to nečakal. Narazil do mňa a ozvala sa rana ako z dela. Damona odhohilo do najbližšieho stromu, ten sa prehol a zaprašťal. ,,Au sakra! Si jak šuter. Už chápem čo s myslela tým že kameňom sa na kameň neútočí. Nabudúce daj vedieť že zastavuješ." ,,Rozkaz šéfe!" zachechtala som sa. ,,Už sme tu. Drž sa pri mne a ani necekni."
Pomaly sme prešli na mýtinu. Otočili sa k nám osem párov očí a ozvalo sa zavrčanie od smradľavejšieho publika. Jasper stál medzi Cullenovcami a Vlkolakmi. Oproti nemu bol Emmet a usmieval sa od ucha k uchu. ,,Ona ja s nami!" vykríkol Edward. Vrčanie sa nasmerovalo na Damona. ,,A on so mnou." podotkla som chladne. Pokynula som Damonovi aby zaujal miesto medzi mojou rodinou. Carlisle na mňa pozrel no len som mierne pokrútila hlavou. ,,Daj pozor aby som ti nič nezlomil." zahulákal Emmet a vrhol sa na Jaspera. Chvíľu na seba vrčali a škubali sa, keď Jasper mal zuby na Emovom krku. Ten zanadával. ,,Ešte raz.!" dožadoval sa. ,,Nie teraz idem ja" zahlásila som a postavila sa pred Jazziho. Všetci nás napäto sledovali. Dokonca aj Damon. Zavrčala som a skočila na Jaspera. V poslednej chvíli uhol. Tak ľahko mi neujde. Uzatvorila som ho do pulzujúcej elektricke gule. Prišla som až k nemu a keď som gulu zrušila, v tom momente som mu sedela na chrbte z vycerenými zubami na jeho krk a zúrivo som vrčala. ,,No... ešte že ťa máme... nechcel by som sa ti pripliesť do cesty." uškrnul sa Edward. ,,S Kate máme veľkú výhodu." vysvetľoval vlkom ktorý ostražito zavrčali, keď som z neho zliezla. ,,Má schopnosť úplne ovládnuť elektrinu. Dokáže vyhodiť poistky v celom meste, zelektrizovať všetko čo jej príde do cesty, vrhať blesky a dávať elektrické šoky." Veselo som sa zasmiala. ,,Ale nebojte sa nie som žiadna sadistka. Nezneužívam svoj dar. Netreba míňať veľa elektriny, treba šetriť životné prostredie." Vlci vyštekli. Edward sa pousmial čiže som ich štekot považovala za smiech a nie znechutenie. ,,Ehm... Carlisle. Dlho som nejedla. Mohla by som..." nechala som otázku vysieť vo vzduchu. Damon sa uškrnul. ,,Choď Kate." povedal Carlisle a ja som sa otočila a vbehla do lesa. Za sebou som cítila, že ma niekto sleduje. Prudko som sa otočila a mimovoľne zavrčala. Damon ostal zdesene stáť ruky dvihnuté akože sa vzdáva. Prevrátila som oči. ,,Nikdy sa nepílž za upírom. A hlavne upírom na love." Vydýchol si. Otočila som sa a začuchala. ,,Severozápad." šepla som a rozbehla sa. Kosodrevinaté lesy stúpali a ja som zacítila hutný pach divokej mačky. Panter na love. Paráda. Vyšplhala som sa po strome do výhodnejšej strategickej pozície. Vymerala som si dĺžku skoku a potichu pristála pri mačke. Tá zúrivo zarevala a vrhla sa na mňa. Obydve nás zrazila k zemi. Pološialená smädom som sa jej zahryzla do krku. Oheň v krku trošku pohasol. Znechutene som mŕtvolu odkopla a dvihla pohľad na Damona. Ten mal na tvári fascinovaný výraz. Čože? Fascinovaný? Rýchlo som si oblízla pery a zbežne prezrela oblečenie. Ani škvrnka. Dnes to ide dobre. Znova som začuchala. Pche. Smradľaví bylinožravci. Rozbehla som sa a tentokrát prenasledovala stádo jelencov ušatých. Ešte som ztiahla dvoch jelencov a potom som sa cítila totálne plná. Damon si ma obdivne prezeral. ,,No toto...Katerina Fellová, kto by bol toto o tebe povedal." povedal zo smiechom. ,,Cullenová." opravila som ho. ,,Sorry." zrazu sa zamračil. ,,Tvoje oči..." Rýchlo ku mne pribehol. ,,Čo to...?" ,,Keď pijeme ľudkú krv naše oči sú červené. Keď pijeme zvieracu karamelové." Ako názornú ukážku som si ukázala na oči. ,,A keď nepijeme krv dlhšie tak sú čierne." ,,Úžasné." ,,No poď. Ideme naspäť. Carlisle by chcel s tebou hovoriť." Damon na mňa zdesene pozrel. ,,Jehó. Nič ti nespraví." cukla som hlavou na znak toho že ideme späť. Znova som sa rozbehla a domov sa vrátila vďaka môjmu a Damonovmu pachu. Stopa bola ešte čerstvá. Prešla som na verandu a otvorila dvere. Nevšímajúc si Damona som vlošla dnu a veľmi potichu zavolala Carlisla. Damon zatiaľ stál pri dverách a na tvári mal taký kyslý prihriaty výraz. Nechápavo som naň pozrela. ,,Treba ma pozvať." Pľasla som si rukou do čela silou ktorá by zvalila aj koňa. ,,Poď ďalej." ozval sa spoza mňa Carlislov pokojný hlas. Damon sa na mňa bojazlivo pozrel. Ja som len povzbudivo prikývla. Opatrne vočiel dnu.
Nechala som Damona a Carlisla rozprávať sa. Aj keď som síce počula každé slovo ich rozhovoru nevnímala som to. Prešla som k Edwardowmu klavíru a ticho hrala sama pre seba. Po chvíli ku mne prišliel Damon. ,,Stále hráš na klavír?" ,,Ty si to pamätáš?" S úsmevom prikývol. ,,Kate! Daj tú čo si zložila pre Esme." zakričal Emmet. Zasmiala som sa a prsty sa mi ľahko a svižne rozleteli po klávesoch. Damon čumel z otvorenými ústami. Esme sa za dve sekundy objavila za mnou z dojatým výrazom. ,,Je to krásne." ,,Ďakujem mami." Esme sa zasmiala. Melódia sa spmalila a prešla do melancholickej. Túto som zložila s Edwardom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MaCi MaCi | Web | 8. prosince 2010 v 15:40 | Reagovat

pěkný

2 littlesasa littlesasa | E-mail | Web | 12. prosince 2010 v 14:58 | Reagovat

hoj kaji :) pocuj ze ty kde pozeras TVD??? :D lebo mam chut si to pozriet ale som nasla len na zkoukni to a tam to nenormalne dlho nacitava :/

3 Annie a Tarin (Tarin) Annie a Tarin (Tarin) | Web | 12. prosince 2010 v 19:38 | Reagovat

Ahoj, u nás na blogu je menší info, tak si ho prosím přečti :)

-->http://bella5632.blog.cz/1012/neco-malo-o-nas-dvou

4 Bloodygirl Bloodygirl | E-mail | Web | 13. prosince 2010 v 20:38 | Reagovat

ty vole toto je absolútne super...prosím mohla by si pokračovať???je to niečo úžasné a nenachádzam na to ďalšie slová chváli.najzaujímavejšia je na tom asi tá kombinácia Cullens&Salvatores :-D.budem rada ak si nájdeš čas, sadneš si za komp a dopíšeš to :D
Tvoja verná čitateľka

5 Hay. Hay. | E-mail | Web | 16. prosince 2010 v 17:19 | Reagovat

Ahoj,
už ani neviem čo mám napísať , nejako som stratila slová pri čítaní , ale asi by som to popísala asi ako ´nádherné´,´krásne´. :)

Dúfam , že si nájdeš čas a napíšeš ďalšiu kapitolu , ani nevieš ako by nás to všetkých potešilo! :D

6 *Nessy *Nessy | Web | 28. prosince 2010 v 12:26 | Reagovat

:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama